Slepý Matej (1968)
Slepý Matej
Autor: Ľudo Zúbek
Žáner: Rozhlasová hra pre deti a mládež
Vyrobené: 21.09.1968, štúdio Bratislava
Premiéra: 19.10.1968 (rádio Bratislava - 15:05hod)
Dĺžka: 1´23min
Na fotografii: Ján Číž [In: Rozhlas 1968]
Rozhovor s dramatizátorom Jánom Čížom:
Red:V sobotu o 15:05 ide v programe pre mládež Vaša hra Slepý Matej. Ako sa cítite pred premiérou?
J.Číž: Netrpievam na trému a v tomto prípade nemám dôvod na dáky veľký strach.
Red: Prečo?
J.Číž: Pretože to bude zasa taká malá premiérka, ktorú si naša literárna kritika ani len nevšimne.
Red: To u nás ešte nie je v móde, keď ide o hry pre mládež.
J.Číž: Škoda! Bolo by dobré skúsiť, či dobrá hra pre mládež zaujme aj vzácnu pozornosť pánov kritikov, a naopak, či by hra, dobrá pre kritikov zaujala...atď.
Red: Preto, že je vaša hra určená mládeži, nemusí byť jej premiéra práve malá.
J.Číž: Pre mňa bude veľká. A teším sa na ňu ako vždy a na všetky prvé vysielania i reprízy svojich hier a dramatizácií. Ba na túto sa teším osobitne.
Red: Máte istotu, že Slepý Matej bude mať úspech?
J.Číž: Skromnejšie: mám len pocit, že to bude dobrá hra. Pri jej písaní som sa o to veľmi usiloval. No od napísania rozhlasovej hry po jej zvukovú realizáciu je ešte veľa práce, na ktorú už má autor zvyčajne malý vplyv. Teda o úspechu-neúspechu radšej potom.
Red: Myslíte na prácu réžie a hercov?
J.Číž: Áno, ale ešte predtým na prácu dramaturga, ktorý námet prijal a prvý čítal jeho podobu v autorovom texte.
Red: A ako vám to vyšlo v tejto prvej inštancii?
J.Číž: Skoro bez rečí. Dramaturg nežiadal nijaké opravy, úpravy ani doplnenia, a to vždy značí, že sa mu hra pozdávala. To po prvé.
Red: A čo po druhé?
J.Číž: Dramaturg zadal hru na realizáciu skúsenej a v tomto žánri už úspešnej režisérke.
Red: A po tretie?
J.Číž: Režisérka si starostlivo vybrala hercov, čo nebolo celkom ľahké, lebo hra je náročná na interpretov nielen čo do počtu, ale aj čo do rozmanitosti postáv a ich charakterov.
Red: To je normálna všedná práca réžie.
J.Číž: Ale nie je celkom všedná, keď režisérka telefonicky zavolá autora a poďakuje mu za peknú predlohu. A tiež sa nestáva, že herec zastaví autora na ulici a povie: "Robili sme Tvoju vec. Tak sme si schuti zahrali, že sme celé pasáže hneď po nahrávke s pôžitkom odpočúvali."
Red: Tak potom môžete mať nielen "pocit", ale priam istotu, že...
J.Číž: ...na konci bič plieska! To by mohol povedať, povedzme, literárny kritik a teoretik Alexander Noskovič.
Red: Prečo práve Alexander Noskovič? Toho sa vari najviac obávate?
J.Číž: Poznám ho. Má k rozhlasu svojský vzťah. A okrem toho - počul som na vlastné uši, ako sa svojho času zastrájal, že si už raz vypočuje aj hru pre mládež.
Red: To je ako hodená rukavica?
J.Číž: Skôr príležitosť, lebo hra patrí do programu k 50. výročiu vzniku prvej Československej republiky.
Red: Tým naznačujete aj jej tematiku?
J.Číž: Ani nie, lebo osudy hlavných postáv - slepého Mateja a Samka Čajku - sú vyše sto rokov staré.
Red: Môžete nám prezradiť ešte ako ste si obstarali materiál?
J.Číž: Prečo nie. Ba naopak, som rád, že mám príležitosť poďakovať sa spisovateľovi Ľudovi Zúbkovi za to, že mi dovolil použiť do hry epizódky z jeho knihy V službách Mateja Hrebendu. Našiel som niečo aj v starých novinách a v rôznych náučných slovníkoch. No to najvzácnejšie je zo Zúbka. Viac by som nebol našiel - ako mi on sám povedal - ani v Matici, ba ani v Hačave.
[In: Rozhlas 1968]
Dramatizátor: Ján Číž
Scénická hudba: Igor Bázlik
Dramaturgia: Emil Fillo
Zvuk: Zuzana Kubíková, Eva Jančulová, Ľuboš Klásek
Réžia: Elena Bauerová
Osoby a obsadenie:
Matej Hrebenda (Jozef Kroner);
Samko Čajka,chlapec (Milan Ftáčnik);
Čajková,Samkova mama (Oľga Adamčíková);
Bendík,planetár (Jozef Sodoma);
Soviar,gazda (Jozef Košút);
Karol Kuzmány (Karol Machata);
Marko Daxner (Ľudovít Ozábal);
Šimon Nemess (Viktor Blahov);
Ján Francisci (Mikuláš Huba);
Štefan Moyzes (Marián Gallo);
Gašpar Fejerpataky (Ondrej Nemčok);
chlapec (Ľubo Barák);
dievča (Katarína Weigeltová);
Hanka Hrebendová (Júlia Čunderlíková).